Stará parta sa znovu formuje

Pamätáte si aké to je keď ste sa stretli ako decká, a šli ste si zahrať naháňačky ?. Podobná vec sa stala aj nám, ale s rozdielom, že my máme 30 rokov. O koho ide ? No predsa o starú partu z 200vky okolo Turca (tyger, Mauríc, Jimmy a brácho…brácho však s nami teraz nebol). Životné okolnosti nás doviedli k tomu, že sme sa rozdelili takmer na 3/4 roka, ale už sme späť a nádejame sa už aj v nové tajné projekty ;).

Začiatok

S Maurícom sme dohodnutí na ráno, a potom smer Kľak vo V Lučanskej Fatre. Je klasika, že prichádzam k autu behom, lebo nestíhačky. Pred tým sme mali ešte ráno telefonát, v ktorom mi Mauríc vysvetľuje, že je to divočina a berie si vybramky. Chvíľu uvažujem a dávam znať, že ja odmietam isť vo vibramkach a chcem bežať v teniskach. Nakoniec to dopadne tak, že si beriem starý model adidasiek s GTX mebránov do snehu a na hrebeň.

Ako sa doma balím volá mi Jimmy a hovorí mi, že by možno šiel ale chce vedieť údaje o trase. Vravím mu “je to jedno, proste poď si s nami zabehať na Kľak, ja tiež neviem údaje o trase”. Jimmy sa ešte vzpiera, že chce výškové metre vedieť, tak mu vravím, že sa to dozvie v aute.

Naskakujem do auta na stanici, vyrážame smer Jimmy a odtiaľ smer Kľak.

Stretávka začína vo Vrícku

Doletíme na aute do Vrícka, prezlečieme sa a robíme ešte legendárne tanečky okolo auta na DNB hudbu.

Keď je dotancované vydávame sa do rýchlej chôdze, ktorá prechádza postupne do poklusu. Tak som sa veľmi tešil na beh, a je to konečne tu. Valíme po zasneženom teréne, pod ktorým je hneď blatko a voda z potoka…..to by šlo. Najpr sa trápim, a chalani ma dobiehajú, potom predbiehajú a takto sa tam navzájom z ľahka naháňame.

Je to krásne, pľúca v ohníku a stehná v atomovej vojne. Za mnou nekompromisné mašinky. Stretneme aj nejakých chalanov čo schádzajú dole v turistickom oblečení a s ruksakmi. Snehu len a len pribúda až dobiehame pod vrchol. Tam stretávame dvoch chalanov vo fujaku čakať na kamošov. Chvíľu kecáme, ale začína na nás zima doliehať. Predsa len sme prišli naľahko oblečení a ja som si v tento deň dal záväzok otestovať fukerku versus málo oblečenia pod ňou. Potreboval som zistiť čo všetko vydržím s týmto minimálnym oblečením, aby som sa potom neobabral na nejakom poctivom projekte.

To sa nevidí každý rok

Bežíme dole smer Vrícke sedlo. Tešíme sa ako malé deti. S Maurícom sa doťahujeme o orientácií lebo stopa je vyfukana a značky nevidno. Robíme si jeden z druhého srandu, že sa preškolíme ohľadom orientácie vo Fatre na jar :).  Dole to beží jedna radosť, vietor poctivo fúka a fukerka drži o 100/6. To je pritom už rozdriapaná od môjho psa :). V jednom momente spomaľujeme, teren sa narovnáva a Jimmy je trošku v pozadí za nami, až ho nevidno :). V tom ako sme spomalili tempo, cítim ako na mňa doliaha chlad mokrej Buffky na hlave. Prichádzajú pochybnosti o správnosti smeru, o vlastnej výdrži a o bezpečí celej akcie, keďže som si nebral ani vodu ani čelovku. Poznám však tieto stavy, ktoro sú spôsobené ľahkou dehydratáciou a nedostatkom tepla počas výkonu. Usmejem sa nad tým a len si poviem, že sú to staré známe hrátky psychiky. Keď tomu nepodľahnete stanete sa silnejšími, aj na trase aj v živote. Jimmy opäť vybiehame a my zbiehame s Maurícom takmer pološprintom dole kopcom, ktorý je najstrmší z Kľaku práve pred Vríckym sedlom. Tam sa smejem ako Mauríc hádže držku na zadok.

Tesne pred sedlom, stretávame asi 6 Čechov, ktorí majú bágle ako fras veľké. Zastavíme sa a začnene debatu. idú už od piatku, a v tento deň je nedeľa. Klobúk dole. Tak ich obdivujeme aký sú blázni, že idú tak na ťažko a v prešívakoch vojenského strihu z soc. čias. Oni to isté hovoria o nás a naších tenkých bundách a tenisôčkach. Tak sa dobre zasmejeme, až vytiahnú dva druhy tvrdého alkoholu a už je z toho mikro áfterka. Je jasné, že to musí byť v tej najstrmšej časti svahu. Zahriatie padlo vhod, hlavne mne a už nemám ani hlaďák. Misia môže pokračovať a my letíme ďalej dole do sedla a do Vrícka naspäť.

Bola radosť bežať v rýchlom tempe, a po tak dlhej dobe. Tu si uvedomujem, že akokoľvek vyzerá, že máme veľa povinnosti, že nemôžeme ísŤ robiŤ to čo nás robí štastnými a zdravými, je to len ilúzia.

Konklúzia ?

Toto ma vedie k tomu, že si znovu vstupujem do svedomia a začínam plánovať v hlave tajné projekty Alpského rázu…nebojte stále som nezabudol ani na tie tatránské….len som potreboval nový drive a ten prišiel ;)…

Výsledný test behu. 

Horná časť oblečenia:
– Spodná vrstva je coolmax tielko od Craftu. Dal som si ho pod strednú vrstvu aby mi odsávalo pot do vrstvy nadňou. (v zime je coolmax nesprávny ťah. Tielko ma dosť zachladilo keď sme znížili tempo na hrebienku trasy )

– Na tielku som mal Zajo Peak tričko s dlhým rukávom, čo bola dobrá voľba lebo mi poskytovalo teplo a zároveň bolo iba prenosným médiom pre odvod vlhkosti ku bunde.

– Najvrchnejšia vrstva je bunda CAMP Magic, pri nej som bol veľmi zvedavý či mi stačí také minimum oblečenia pod. Stačí :)

Vzdialenosť : 14Km a 850m prevýšenie.

Spodná časť oblečenia:
– Elasťáky Zajo Alpine. Veľmi dobrý ťah pretože sú hrubšie a tým pádom poskytujú dobrú ochranu pred vetrom a snehom, zároveň schnú rýchlo. Vzhľadom na to, že nemajú membránu to je veľmi dobrý výsledok, čo sa týka odolnosti voči vetru a vlhku.

– Ponožky  Zajo Cordura Sienna, sú to Merino ponožky, ktoré keď si dávam do tenisiek tak veľmi dobre zvládajú kontakt so snehom a vlhkosťou, ale až výnimočne dobre.