Široká veža Motyková cesta krásna klasika V UIAA

27. august 201516. október 2015 Tyger

S Petríkom Van Berrytom sme boli nadšení pre lezenie v Tatrách a rozhodli sme sa ísť poliezť zase niečo ďalšie. Dohadujeme stretko s Peťo Škovránkis (Škovránkovou) a MičBjukenenom (Michalom). Keďže sme boli pracovne vyťažení a jediná možnosť ako sa dostaviť bola možnosť sa dostaviť nepripravení, tak sme tak aj prišli ohľadom štúdia cesty. Vyvrcholilo to tým, že sme ešte nevedeli čo budeme liezť, vtedy sme sa v tom spoliehali na Peťu.

Vedeli sme jedine, že chceme liezť klasiku na Širokú vežu

Skoro ráno vstávame, nasadáme na vláčik a už cestujeme do Starého Smokovca. Odtiaľ nástup smerom na Zbojníčku a potom cez Strelecké polia popod Priečne sedlo až pod Širokú vežu. Široká veža to je dnešný cieľ.
Po ľahkej dišpute s Peťou o pripravenosti a čo a ako, nám odporúčila liezť Motykovú cestu, keďže to bola klasika na Širokej veži a pre nás celkom leziteľná. Tu sa rozdeľujeme s Mičbjukenenom a Peťou smerujúc každý ku vlastnému nástupu na Širokej veži.

Už od kamošky Ali sme počuli aké sú tam vaničky a ako budeme “krochkať” spokojnosťou v Motykovej ceste.

Nástup ku stene vedie však ešte ľahulínkym sóličkom asi tak za 2+ / -3 UIAA :)…odtiaľto sa potom istí prvá dĺžka v ceste Motyku. Takéto možnosti poskytuje Široká veža, a určite viac :).

S Van Berrytom sa skontrolujeme či sme dobre naviazaní a začínam ťahať prvú dĺžku Širokej veže. Situácia je takáto, vaničky sú tam síce krásne a ozaj krochkám očami, zato sa to nedá nikde cvaknúť a som tam celkom po..rkaný. Tak sa radšej tlačím vpravo ku špáre a neustále premýšľam o tom, či idem dobre keď vaničky sú naľavo a nedajú sa cvaknúť…respektíve nič založiť. Široká veža mi zatiaľ poskytuje kvalitné lezenie.

Štandy v Motykovej ceste, tie má perfektne Široká veža spravené

Prvý štand ma smeruje k tomu, aby som predsa odliezol od špáry a dobre sa cvakol. Je tu pekne vytvorený štand z borhákov, aby sme si mohli spraviť pekného pavúčika podľa metodiky :). Van Berrytovi kričím nech lezie a už to ide ako po masle….po prvý štand :D. Tam nazrieme aké sú možnosti. Pokecám s Van Berym či potiahne, on že nie, tak dobre idem ešte ja jednu dĺžku lezeckú dĺžku, snáď sa potom rozlezie.
Lezenie je príjemne, je to trošku platňovité, ale veľmi férové lezenie. Z ľahka tam pocítite vzdušný rozmer, ale v rámci vzdušnosti je to stále OK :). Doliezam po druhý štand kde je opäť pekne všetko vyborhákované.

Druhý štand je opäť vyistený ako báseň aj to je dôvod prečo nás zaujalo lezenie Motyku. Doberám Petríka ten oceňuje lezenie s ruksakom a aj to, že som lano natiahol tak, že derie ako prasa…ale bol som fest zvedavý čo to bude robiť, teraz už viem :) …teraz keď uvažujem nad článkom tak si spomínam, že sme mali nákres, len sme nevedeli kde nastúpiť. Preto tá rozprava s Peťou. Oni si popri tom s Mičbjukenenom lezú veďla cestu, niečo poctivejšie.

Van Berryt teraz ťaháš ty vravím Petríkovi. Už sa cíti fresh, a vyšiel mu trošku idiocký traverzík :D, či mne ? :D…teraz neviem, ale rozhodne sme sa jeden druhému smiali, ale keď bola krízička sme sa povzbudili. Toto je MUST BE na lezení v Tatrách, aby sa kamoši vedeli zabaviť, povzbudiť a všetko spoločne zdieľať. Potom tie rozpravy na štande aké boli haluzné kroky, to je vončo.

Teraz si už spomínam, stále som ťahal ja :) a ja som sa bál v traverzíku…trošku som to nevedel prečítať, lebo to vyzeralo od druhého štandu aj kolme hore ale keď som videl, že naliezam do rajbasovej platničky ktorá o cvhíľu vôbec nevyzerá za V UIAA tak som pochopil, že to musí ísť do prava.

Za traverzíkom, ktorý má max 5 metrov je potom veľmi ľahký komínik a kúsok nad ním zase parádny štand.

Tretí štand

Tu Petrík dolezie za mnou, zasmejeme sa nad haluškami a lezením v traverze. Toto je moment kedy sa Petríka znovu pýtam, či si predsa len nepotiahne dĺžku, keďže to klúčové miesto bol traverz. Odpoveď prichádza pozitívna a čaká ho príjemná a kratšia dĺžka za IV UIAA. Hneď 5 metrov nad štandom Petrík trošku pomaturuje čo s friendom nakoniec ho predsa len založí. Dobrý revival v ťahaní v Tatrách vždy trošku trvá :) Petrík lezie ďalej v smere lezeckej línie. Tá konči opäť v dobrom borhákmi odistenom mieste. Aj miesto na státie je tu fajné a už to nie je také vzdušné istiace miesto.

Štvrtý štand na Širokej veži

Už to má byť len jedná lezecká dĺžka s lanom a potom by to mali byť nejaké dve lanové dĺžky na vrcho v obtiažnosti VHT takže pohoda. To som ešte nevedel, že tá krásna strieška nad nami čaká na mňa. Trčí tam však poriadná špára a tu som ochotný ísť do previšteku, dám tam tak tučného frienda, že môžem aj vrtuľník na ňom dole spusiť :). Predsa len pod strieškou pozerám aké su možnosti a na ľavo vidím, že tam je opäť možnosť platničky. Nazriem do nej, ale rajbas lezecký style ma ukecá, že dneska nie tadeto. Tak si naleziem do previšteku vopchám sa do špáry trošku telom, chytám madlo ako prasa a z neho zakladám super dobrý friend. Potom si znovu nadleziem a dobre sa tam vystresujem, samozrejme, že sám si to spôsobím. Proste som sa tam trošku triasol a potom keď som cítil, že mi nateká tak sa v mysli vyhreším a rýchlo to preleziem. Je to ľahké ale nesmiete byť retard, aby ste tam zbytočne nekvasili :)

Keď vyleziem hore do odlezíku ale už vo veľmi ľahkom teréne, tak vidím po ľavej strane ako som minul štand :D…a tak už ťahám lano až dokiaľ dočiahne a spravím vlastný štand. Terén je ľahký a mám pocit, že som na skalnatej lúke. V skutočnosti sme neďaleko od vrcholu

Kričíme si s Petríkom, že môže, ale samozrejme s mojim odlezom na celé lano si tak figu rozumieme hlavne za previsom. Tak sa tam naťahujeme opäť cez lano ako retardi. Chápete, že potiahnem parkrát opakove silno a jemu dôjde, že sa nepočujeme a mám spravený štand :D.

Potom ešte rozlúštiť, že už lezie on :))…no proste som poťahoval z ľahka až kým som nevidel, že lano ozaj doberám.

Petrikové prásky. Tu príde moment, kedy by Petrík mal byť pod previsom, ale dlho tam stojí. Si vravím “čo mi pere” čo tam robí. Aj keby to vyzhyboval tak to má rýchlo, a Petrík má celkom dosť sily na takéto kroky. Potom po 15min v tom mieste sa vynorí a príde tichý a vymenený človek. Kukám na neho, že čo sa deje a hovorí mi, že je totálne na sr…ky a odpálil sa v previšteku. Zrejme nasledoval moju líniu :D…Ešte nás čaká výstup na vrchol. Takže vyťahujem super tajnú bylinnú zbraň ADAPT 232 známe z bežeckého ultra sveta a naordinujem Petríkovi polovičku kapsulky a sebe polovičku.

Výstup a zostup
Zrušíme štand, pobalíme matroš a valíme hore na vrchol. Decká sú už asi aj dole. Hore paráda, pár odvážnych suicide turistov tam je už vylezených so smrťou v očiach po choďáku od Priečného sedla.
Pokukáme, pofotíme a valíme dole. Terén je na choďák v celku náročnejší na pozornosť, ale ide to.
Tesne minieme Priečne sedlo a schádzame dole. Pod stenou sme už sami. Decká už valia ďalšiu cestu a my už padáme domov. Zostup nám trval cca 40 min zostupovou cestou.

Pointa je, že sme si dobre zaliezli dvaja kamaráti a parťáci, či sme sa kdesi motali alebo nie, máme peckový zážitok za sebou. Schádzame streleckými poliami kedy máme mega energie v sebe ADAPT 232 už šlape, a celou cestou do doliny po sebe hádžeme kamene až to vyvrcholí kúpaním sa v tatranskom potoku pod mostom a lezenim spodnej časti mostu.