Nevypovedané zväzky až po mt.Blanc #2

V predošlom dieli sme nastúpili do nášho základného tábora a odtiaľto to pôjde ďalej. Prvý deň teda úspešne prespíme. Unavení sme boli ako prasnice, spalo sa v celku dobre až na Baľtazarekové chrápanie. Ráno sa dávame dokopy a chystáme sa na Weissmeis 4020 m. n. m.

Toto bude moja prvá štvortisícovka. Samozrejme, že dodržiavam pravidlo a nebol som ešte ani na našom Gerlachu. Snáď najvyšší kopec mám v danej dobe zdolaný Ďumbier :)). Nuž tak to bolo a nijako inak :).

Vyráža sa
Nie som zvyknutý na takéto rýchle odchody, tak mi to samozrejme trochu trvá :). Konečne som pobalení, ostatní už pomaly odchádzajú a môžeme aj my.

Zatiaľ cítiť výšku iba z ľahka. V podstate kým sa nerozhýbeme viacej do tempa, nemá to na nás ani vplyv. Nejaký čas ideme sutinou až kým neprídeme pod ľadovec. Vyzbrojený sme akoby sme šli započať útok na severnú stenu. Laná, cepíny, mačky ,všetko tam je. Skúsenosti sme ešte nemali tak som nevedel, že nám nebude to lano treba :). Nevadí aspoň sme natrénovali.

Začína šľapačka
Na začiatku ľadovca nahodíme mačky, prichystáme všetok matroš potrebný pod ruku a začíname šľapať. Slniečko sa dobre opiera do svahu a ja začínam pociťovať, prve kilojauly ktoré mi pristáli na tváry. V tedy som ešte nepoznal, špeciílne tajomstvo natretia si nosa aj zo spodku. Pre tých čo to nepoznaju, to bude rozhodne citeľná skúsenosť. Mať pripálený nos zo spodku ako prasa má čosi do seba :).

Slnko pečie ako drak a my stúpame vyššie. Pijem vodu kde sa dá a cítim popri tom trošku zvrušnie, že idem na taký kopec. Rovnako cítim aj to sto kilové lano, ktoré mi lezie mega na nervy, lebo nevládzem. Je to krásna spojitosť, ako dokážeme niečo “neznášať” a to len preto, že sme kysne :).

Dostávame sa na hranu hrebeňa, kde dávame pauzu. Sme rozdelení na dve skupiny. Búšiči a my :D. Búšiči sú skusení chalani z Mikuláša, a my sme chalani z Turca, čo zbierame prvé alpské zážitky okrem môjho brácha. Ten je už celkom skúsený oproti nám.Po dobrej pauzičke, kráčame ďalej. Tu je to fest výhoda, základňu máme blízko a vieme sa relatívne rýchlo vrátiť naspäť. Takže žiadne náhlenie.

Chalani sú však rýchli a stretávame ich cestou na vrchol ako oni už schádzajú z hora. Našťastie väčšina ľudí šla o mnoho skôr keďže sme takmer jediní s Poliakmi kto spí pod ľadovcom.  Tu už výšku cítiť a som rád, že musím aj predýchavať trošku :)

S Baltazárekom sprovíme hore foto, ako je však vidieť je to kúsok pod vrcholom, pretože fúkalo ako prasnica :).  Pomaly kvôli vetru a zime začíname schádzať opäť dolu. Cestou hore stretávame brácha, ktorý neviem či sa nezdržiaval občasnými cigaretkami :)

Prvé útrapy
Slnko pečie ako divé a my počas zostupovania dostávame dobré dávky do hlavičiek. Aj keď mám šatku na hlave, začína ma to dostávať do štádia, že mi je zle. Cestou hore sme obchádzali jednu trhlinu, ktorú teraz nevidno, ale pamätáme si kde bola. Haluz je, že ju z vrchu nevidno, taký je sklon svahu. Zbadáme ju tesne pred nami. Obchádzame ju, a prichádzame tesne ku hrane, kde sme oddychovali pre tým. Chvíľu čakáme na brácha, a do toho ma už začína poriadne ja hlava bolieŤ. No pecka vyzerá to na úpalček. Na začiatok aktívneho tripu to nie je až taký zlý počin z mojej strany :D.

Bráchova misia
Ako sa však neskôr ukáže ani brácho nemal zlé pohnútky. V najstrmšej časti svahu sa začne púšťať po zadku. Keď ho takto sledujeme a vidíme ako sa dostávame pred trhlinu až zmeravieme. Kričíme na neho nech zastane, ale on nás pri tej vzdialenosti a šuštaní z popod zadku nepočuje. Bezmocní sa prizeráme ako smeruje priamo na trhlinu a už aj ide do nej spadnúť. V tom sa však stane niečo úplne nečakané, a brácho pred trhlinou spomaľuje. Nemôže však zastaviť, lebo ju zbadal prineskoro. Tesne pred tým ako by mal do nej padnúť, robí dopredu salto cez plece a trhlinu preskakuje. Tak to je na pos…, ale zmákol to :D. Takto má brat svoju prvú misiu za trip pred sebou. My sme celí radi, že nezhučal do nej.

Po tom čo príde ku nám, ho karháme, že mohol zahynúť. Brácho stoicky odpovedá, že je všetko v pohode, lebo má alpské poistenie. V danom momente sa mi to nepodarilo adekvátne vysvetliť. S odstupom času však pochopil, že napriek záchranárskemu vrtuľníku a poisteniu, by mu to bolo na dve veci lebo by bol mŕtvy :).

Do tábor prichádzame úspešne celí a zdraví, okrem môjho úpalčeku.  Dávame si trošku nesmrteľnosti do tela.

Navaríme si dehydrovanú stravu, popijeme minerály, dáme pokusy o normálnu hygienu a chystáme sa na stanicu lanovky, aby sme to trošku zapili. Čo sa však tam odohrá a v akom svetle sa ukážu Švajčiary, do sa dočítate v piatok :)