Malá Fatra bežecký rozklus, alebo ako nás slniečko dalo dole

11. jún 2015 Tyger

Malá Fatra poskytuje také množstvo tréningových možností, že ak nemáte chuť trénovať určite si nájdete trasičku ktorú máte veľmi radi a určite sa vám ju bude chcieť bežať. S Bobčou je dohoda jasná, v sobotu leziem/e a v nedeľu bežíme trail(Bobčina požiadavka). Takže včera (sobota) sme boli liezť v Slovenské skaly #1- Lietačky a dnes (Nedeľa) ideme bežať zo Šútova na chatu pod Chlebom, Snilovské sedlo, popod Veľký Kriváň traverzom pod Suchý až na chatu Kľačianská Magura.

Malá Fatra, centrum našej radosti

Takže ráno naskakujeme na vlak, keďže sa nám nechcelo vstávať na 06:50 vyberáme si tú druhú variantu o 08:50. To sa v tomto prípade neukázalo ako až tak rozumné riešenie, čo sme síce šípili ale nedúfali sme, že v daný deň bude mať boh slnka áfterku. Takto v sladkej nevedomosti sedíme vo vlaku v zostave Bobča, MajMauss (Majo) a ja. Počuli sme večer v telefóne aj chýry, že sa pridá bežkárska legenda Julec. Chýry sa potvrdili keď Julec nastúpil do vlaku aj s kamoškou Dankou, ale každý po svojom, lebo jeden z nich nevedel o tom druhom (Julec:) ). Keď vystúpime z vlaku, sme už všetci spolu a valíme popri krásnej asfaltke, naštastie len chvíľu.

Cez Šútovo sa prešmochtláme, a čo chvíľa sme nad ním. Nastupujeme cez šútovské lúčky smer Zajacová. Tu v rámci tepla a aj behu, sa lúčim s mojou partičkou s tým, že sa stretneme na chate pod Chlebom. Musím sa tam čo najskôr dostať lebo ma vyrúti v tom teple a už sa nikam nedostanem :).
Dobehnem na Zajacovú, cez les a tieň sa dobre beží, ale na slnku to je tortúra a áfterka už začína. Keďže ma to teplo solidne znechuťuje, stanovím si v hlave rozmer, že keď bude tieň budem bežať a keď bude slnko budem kráčať. Rozumejte tomu, ako rôzne fázy v lese, podľa toho kde svieti a kde nie. V jednom momente si zaväzujem šnúrky a pozerám sa popod nohy, v tom zbadám MajMaussa ako fičí za mnou. Beťár jeden je namotivovaný makať, lebo ide na Malofatranskú päťdesiatku. Takže ja pridám znovu do tempa, aby som bol trošku vo švungu.
Konečne vyjdem na chatu pod Chlebom.

Fatranské legendy stretneš aj keď nechceš

Malá Fatra má mnoho zákutí, ale aj mnoho chát kde môžete stretnúť legendy. Takto sa stane, že pri objednávani niečoho na refreshment, stretnem opäť Žužu, ktoré vyzerá namakane ako vždy. Z úcty voči nášmu kamarátstvu, predomnou zahrá divadielko, že nič nebehá a ide na MF 50 :D, lebo vie že som teraz kysňa. V tom sa vynorí aj Katka, ktorej legendy ešte budeme zrejme len spoznávať z prostredia skál :). MatiaškoBój leží na stole a obdržiava masáž, hovorím vidno tu nevídane :).

Teraz treba doplniť hlavne tekutiny, a tak objednávam nejaké čaje, fujky kofču a vodu. Ako tu takto kecáme za chvíľku vyjde Majco a aj Bobča. Keďže som nejedol (psovi som však stihol dať raňajky :)) snažím sa vybaviť niečo bez mäsa z čoho ma nepoloží na hrebeni. Dostanem krajce chleba, kusisko masla a syr. Toto je celkom fajn varianta, žiadne rýchlosti na tom nespravím ale aspoň mi nevyhorí ak nebudem prepaľovať.
Počas toho ako hodujeme, príde aj Julec a Danka. Sedíme ako partička za stolom, v tom sa objaví Palčíto s bikom, do toho príde Bobík s bikom na chrbte (bikerský kráľ Turca) a už sa všetci zase stískame :). Keby sme mali viacej vypracované telá možno by to bolo pre tie baby aj príťažlívé :D.
Najlepší je Palčíto naľavo :).
Do toho tu je aj Bobčin bratranec a veľký juijitsu makač Ivo. Ten by bol pre baby potešením pre očko, ale iba pre očko, lebo je ženatý a má dieťa :). Zato ho vyniesol na chrbte a tiež si veľmi pochvaľuje slniečko.

Takto sa tu už všetci ukľudníme, a vyberieme sa valiť ďalej smer Kriváne. Tutoka sú moji parťáci už vysmiatí :) Všetci občerstvení a plní síl smerujeme na náš milovaný hrebeň, maly by sme ho premenovať na hrebeň lásky :D. Síce to tak nepocítite, keď vás prvého júla chytí sneženie v noci a hmla, zato väčšinu času to v lete sedí :)

Vyjdeme si na hranu Kriváňa a odtiaľ bežíme smerom malý Kriváň. Dosť si fotím počas trasy takže zaostávam, ale po dlhom čase som si opäť zobral svoje už vydrateé barefoot botičky, takže ľahkosť ma nemíňa :). Decká sú už celkom popredu, a je krásne vidieť ako sa pekne vinie trasa Malej Fatry v tejto pasáži. Výhodou je aj to že medzi Malým a Veľkým Kriváňom je prameň vody. Tento však vysichá pokiaľ sú dlho pretrvávajúce obdobia sucha. Nachádza sa priamo na chodníku červenej značky.
To že sa mi nechce vodu nabrať nemusím vysvetľovať, ale veľmi dobre poznám pocit “nechcenia” ako jeden z dôsledkov začínajúcej dehydratácie. Slnko pečie ako prasa, ja bežím bez trička lebo by som v ňom uhorel a jediným potešením je keď zafúka trošku fatranský vetrík.
Hrana Malého Kriváňa poskytuje ako vždy krásne scenérie do všetkych údolí okolo a aj na prejdenú trasu dozadu.
Rovnako z nej dobre vidno aj to čo bude nasledovať po Malom Kriváni. Keď prichádázam na vrchol Malého Kriváňa moji sú tam už v pohodičke, k tomu tu stretávam Esha ( bývaly spoluhráč z futbalu :D, ale už nerobím také hlúposti ako sa nechať okopávať do kolien pre výsledok :)). Dáme ľahké občerstvenie s vodou, tej už treba poriadne piť, slnko nás žmýka a MajMaussovi už aj dobre chytá chrbát :D
Napriek tomu, že mám šiltovku a pijem vodu počas behu, tak začínam pociťovať bolesti hlavy. Všetci zbiehame spolu teraz už aj s Eshom dole kopcom smerom na Ťavie hrby. Pri rázcestníku odbáčame do traverzu smer sedlo pod Suchým. Malý Kriváň nechávame za sebou a raz opäť je to krásny pohľad na trasu za sebou. Keby počas behu do kopca nevznikal laktát a smútok v stehnách bolo by to tak bývalo aj opačným smerom :D.

V traverze už bežíme vyslovene ako skupinka, má to svoje čaro lebo sa tu nedá obiehať a bežíme za sebou ak jeden organizmus. Väčšinou rešpektujeme svoje tempo, a snažíme sa bežať tak aby sme boli pokope. Pasáže kde prebiehame kosodrevinou nás napĺňaju tvrdým smútkom z tepla ktoré je tam nakondenzované z celého dňa. Aj takéto tajné nástrahy má Malá Fatra, ale možno by sa tam dalo zohriať nejaké jedlo večer keď už nie je slnko :D.

Do sedla pod Suchým pribehneme po kratšom a pohodovom behu. Už sa tešíme na chatu a jej pohostinstvo. Chalani bežia moc rýchlo tak ich ani foťák nestíha fotiť :D
V sedle pod Suchým kukáme na seba aký sme prižmýknutí zo slnka. Všetci vieme, že to je kúsok, sosneme si trochu vody a bežíme už iba smer Magura :)
Tesne pred Magurou stretneme Lukyho, ktorý je nekompromisný biker ideologista a projektant. Minulý rok prešli z Ruzomberku do Prahy na starých favoritoch Favorit bikes tour de Czechoslovakia 2014 za čo ho uznávam :).
Keď dôjdeme na chatu pod Klačianskou Magurou, tak je najprv sranda, ale potom mi príde zle, nemám chuť ani na pivo, čo som myslel že bude z ľahka zaslúžené a hlavne od Lukyho darované :). Po tom čo si tam už líham, tak Julec prinesie citrón z chaty, následne sa mi po chvíli uľavuje. Bobča sa ešte o mňa stará a keď sa mne už polepší tak to doľahne na ňu. Skočím jej po citrón, ale ten jej nezaberá, ani voda nepomáha. Slnko nám dalo zabrať, poriadne sme sa prehriali, Bobči doma pomáha až zeleninová polievka od našej mamči a studené obklady na telo. Darmo, musíme si pamätať metódy starých materí, tam je skryte poznanie. Hore sa ešte dozvedáme, že deň pred nami sa tam dopotácal môj brácho totálne hotový s kŕčami. Jeho vytiahol a postavil na nohy z úpalu vývar od Babky chatárky. Brácho robil zase nejaký projekt, ale keď nie som s ním na ňom takmer nikto o tom nevie :). Malej Fatre zdar, vidíme sa na MF50/ 100.