Beh na Poludňový grúň 2015
Beh na Poludňový grúň
Beh na Poludňový grúň a jeho parametre
Dĺžka 4 kilometre. Prevýšenie 840 metrov. Ak sa Vám to zdá nejaké strmé, tak ešte doplním, že z tých 4 kilometrov je asi 700 m po rovine. :D “Beh” na Poludňový grúň “. Ale nájdu sa aj takí, čo to skutočne celé bežia.
Je nedeľné ráno, zatiahnuté a mrholí. Vezie nás kamarát Jaro. Vchádzame do Vrátnej z Terchovej. Obdivujem, ako pekne opravili cestu po minuloročnej povodni. Zaparkujeme na parkovisku pri Starom dvore. Vystupujeme. Po pohľade nahor si v duchu hovorím: “K**va, že mne toto treba.” – dívam sa totiž na zjazdovku pod Poludňovým grúňom – strmú ako sviňa – po ktorej sa beží. A viem, že vyššie v hmle je zahalená druhá – ešte strmšia – časť trasy. A nevravím si to prvý krát – toto podujatie je moja srdcová záležitosť. Môj prvý beh do vrchu bol práve tento a dnes sa staviam na štart už po štvrtý raz. Stručná rekapitulácia mojich predošlých výsledkov:
- 2012 – 63. miesto v kategórii, 175. celkovo, čas 1:08:35
- 2013 – 43. miesto v kategórii, 112. celkovo, čas 48:36
- 2014 – 20. miesto v kategórii, 48. celkovo, čas 45:11
Ideme na registráciu, Katka pôjde hore nesúťažne s foťákom, aby podujatie poriadne zdokumentovala. Ja sa zahlasujem medzi súťažiacich a fasujem číslo a zicherky. Potom sa vraciame k autu, Katka tlačí banány a s asi 15 minútovým predstihom vyráža na trať nájsť si vhodné miesta na fotenie. Ja s Jarom sa mierne rozcvičujeme a rozohrievame.
Nasleduje viacero návštev záchoda a kríkov v snahe čo najviac sa odľahčit. :D Pri rozohrievacom výbehu na začiatku trate ešte dobieham Katku a znovu si vinšujeme štastlivý priebeh.
Beh na poludňový grúň a štart
Pred desiatou sa pomaly trúsime na štart. Pozerám do predného radu štartujúcich, kde sa určite nachádza aj dnešný víťaz. Bude to držiteľ traťového rekordu a jediný víťaz 3 ročníkov v sérii – poliak Andrzej Dlugosz? Prekoná ho dnes Jozef Hlavčo, ktorý je v tejto sezóne v ozaj vynikajúcej forme? Alebo sa dočkáme prekvapenia a šampióni budú pokorení? Je vypísaná odmena 500 eur za prekonanie traťového rekordu, takže dnes sa oplatí zamakať. Ja o lámaní rekordov uvažovať nemusím, iba ak tých osobných. Skôr počítam, ktorí bežci ma dnes určite predbehnú a ktorých by som mohol prekonať ja. O desiatej sa ozýva štartový výstrel (Alebo pokrik? – ozaj neviem :D) a ja z počítania pretekárov prechádzam na počítanie výškových metrov.
Zatiaľ čo mi chrbty hentých bujakov miznú v diaľke hore na zjazdovke, snažím sa nájsť si tempo tesne pod anaeróbnym prahom a predbehnúť čo najviac pretekárov. Na začiatku som sa nedal strhnúť davom, z ktorého väčšina vyštartovala príliš rýchlo, a teraz z toho profitujem. Postupne sa v poradí posúvam čoraz vyššie. Momentálne je na väčšine pretekov mojím cieľom skončiť lepšie ako prvá žena. Keďže som však na štarte videl profíčky ako Alžbeta Železníková či Katarína Paulínyová, viem, že dnes to nebude ľahké.
Alžbetu Železníkovú definitívne nechávam vzadu až pred koncom prvej zjazdovky, kde stretávam aj Katku s foťákom. Hádžem škriatkovské pózy a vybieham na rovný úsek spomínaný v úvode. Vďaka kroteniu tempa v strmáku mám dosť síl aj pľúcnej kapacity na to, aby som to poriadne rozbehol (aspoň tu v tejto časti sa to ozaj dá nazvať beh :D) a konečne doháňam prvú ženu – Katarínu Paulínyovú.
Dobiehame ku Chate na grúni, tu je občerstvovačka. Vôbec mi nedochádza, že pri braní pohára s vodou treba spomaliť, takže trištvrte vylievam. Zvyšných pár mililitrov vypijem a valím ďalej.
Ako obyčajne pri takýchto krátkych pretekoch sa mi od polovice začína ísť oveľa ľahšie. Do druhej časti stúpania za chatou chytám správne tempo, tep aj dych sa mi vracajú do pohodovejších hodnôt a napriek tomu stále predbieham. Definitívne obieham prvú ženu a skresávam náskok ďalších predo mnou.
Úsek povyše zjazdovky nad chatou som ešte nezažil v schodnom stave – či už pri súťažiach alebo výletoch. :D Býva asi stále vlhký, lebo je v tieni, sneh a ľad sa tam udržia neskutočne dlho a je naozaj brutálne strmý. Inak tomu nie je ani tento rok – bolo dlhšie sucho a teraz mrholí, takže na povrchu je asi centimeter mazľavého blata a pod ním tvrdá hlina. Pozerám aj na okolitých bežcov, je jedno čo má kto na nohách – Mudclawy špeciálne určené do blata sa šmýkajú rovnako ako cestné Adidasy. Všetci sa snažíme čo najviac dostupovať na trsy trávy. Prvého vracajúceho sa človeka stretávam až tu hore – podľa toho vždy pozorujem, ako sa zlepšujem. Stretávam ich totiž čoraz neskôr. :) No a dnes to je Jozef Hlavčo – pohár ostáva na Slovensku. Nasleduje ešte krátky úsek otvorenejšej a menej blativej lúky a vbieham do cieľa na Poludňovom grúni. Aj napriek klzkému povrchu zlepšujem svoj osobný rekord na hodnotu 43:40 a obsadzujem 12. miesto v kategórii, 24. celkovo.
Je dosť sychravo a chladno, tak sa nešúňam, nahadzujem fúkerku a zbieham kúsok dole naproti Jarovi podporiť ho pri dobehu. Väčšinou zvykne neviem odkiaľ vyhrabať posledné sily a získať tesne pred cieľom nejedno miesto. Nie je tomu inak ani teraz a keď počuje povzbudzovanie “Anička, zaber!” a zistí, že tá Anička je pred ním, nahadzuje taký šprint, že mu ani ja po oddychu nestíham. Na spomínanú Aničku (Balošákovú) stihol získať ešte 15 sekúnd. :D
Pomaly začínam zbiehať na chatu a s prekvapením zisťujem, že smerom nadol sa až tak nešmýkam – asi sa drápy mudclawov lepšie zarážajú do podkladu. Na chate si vyzdvihujem tričko – musím veľkosť S, lebo Katke sa páči, tak aby ho mohla nosiť. :) Nakoniec si aj tak nemám čo prezliecť, tak si ho musím dať ja. A vraj mi tak pasuje, že mi ho možno s ľútosťou aj nechá. :-D Mám ja ale dobrú ženu. (Túto vetu si sem dopísala sama.) :D S ďalšími bežcami sa schovávame pred dažďom pod detské preliezky a debatíme. Moju porciu guľášu dostáva Jaro.
Po vyhodnotení si dávame s Katkou fotku na štandardnom mieste – tentoraz som sa kvôli počasiu musel uspokojiť len s polovicou môjho červenovlasého fanklubu. :D Schádzame dole na parkovisko, kde ponárame nohy do ľadového potoka – lepšie ako bársaký strečing. Pomaly vyrážame domov a s trochu chmúrnymi myšlienkami pozeráme na Boboty – o 6 dní sme tu zas a Boboty budú len mierna zahrievačka na trase Malofatranskej 50-ky. Tak to snáď prežijeme. :D
Ďalšie Katkine fotky z podujatia môžete nájsť tu.
Petrík