Beh do Choča
V sobotu 23. mája 2015 sa konal už šiesty ročník bežeckého podujatia – Beh do Choča. Trasa s dĺžkou cca 6,5 km a 1090 m stúpania. Hoci sme o tejto udalosti vedeli s veľkým predstihom a mali sme ju aj poznačenú v kalendári, akýmsi záhadným spôsobom sme zabudli na registráciu. Keď sme sa spamätali, bol už účastnícky limit naplnený. O obľube a kvalite tohto preteku svedčila už hodnota limitu samotného – 350 bežcov. S neregistráciou sme si však nerobili ťažkú hlavu, mali sme v pláne tam ísť tak či tak a skúsiť sa ešte registrovať na mieste. A ak nie, tak na Choč vybehnúť s predstihom a pofotiť finišujúcich. Dokonca sme si ešte požičali ďalší foťák od kamarátov z crimsonphoto.
V sobotu ráno teda vyrážame smer Vyšný Kubín a cestou ešte priberáme nášho drahého Róberta, ktorý sa registroval dopredu sám a na nás sa vys… kašľal. :D V Dolnom Kubíne sa trochu prevážame po nadjazdoch, lebo mi akosi nešlo do hlavy, že do Vyšného Kubína treba odbočiť na Ružomberok. Vo Vyšnom Kubíne sa to už hemží prichádzajúcimi autami a organizátormi, ktorí usmerňujú dopravu. Vravia mi, že mám zaparkovať kdesi jedným kolesom na chodníku. Trochu nižšie som však zaregistroval ešte prázdne parkovisko pod cintorínom, tak sa vraciame tam. Potom valíme na registráciu a len tak opatrne sa pýtam, či by sa ešte našlo ešte zvyšné štartovné číslo. “Jasné, akurát máme ešte štyri voľné.” odpovedá jedna z organizátoriek. Vysmiati od ucha k uchu sa registrujeme a vytešujeme z tričiek – konečne nejaké funkčné, ktoré sa budú dať nosiť aj na behanie, nie len do mesta a do záhrady. :D Nakoniec tých miest bolo aj viac, lebo celkovo štartovalo 324 ľudí oproti plánovaným 350. Ostatní bežci zrejme neohlásili, že neprídu.
Po úspešnej registrácii sa šúňame po okolí a zvítavame sa s kopou známych. Martin Filo organizuje spoločnú fotku Turčanov – a že sa ich tam zišlo požehnane, tak sa fotíme celá tlupa. S blížiacim sa štartom sa pomaly prezliekame do bežeckého a rozcvičujeme. Chvíľu lamentujem, ktoré topánky si mám dať – Inov-8 Trailroc alebo Mudclaw (problémy bežcov 1. sveta :D). Nakoniec volím Mudclaw, čo sa neskôr ukázalo ako obrovský tromf. Katka zvolila Roclite 295 a tiež bola maximálne spokojná. Akurát jej čip mal suchý zips už pred hranicou roztrhnutia, preto vyťahujem z buzitašky ihlu a niť a zošívam ho – buzitaška je taká 5-kilová “kabelka” s náradím, sekerou a kopou užitočných vecí, ktorú nosím so sebou všade, teda okrem behu. Presúvame sa na štart a na rozohriatie vybiehame prvé výškové metre.
O desiatej sa ozýva štartový výstrel a masa bežcov sa dáva do pohybu, vyše tristo ľudí na pomerne úzkej ceste je veru dosť. Trochu nadávam, že som sa postavil príliš dozadu, našťastie sa dá predbiehať stabilným tempom, akurát cez trochu vyššiu trávu. Z ešte relatívne málo blatistej lúky trasa po chvíli prechádza do totálne rozmočenej lesnej cesty. Tu naplno využívam mudclawy a s ľahkosťou predbieham asi 20 šmýkajúcich sa pretekárov. Zábava však rýchlo končí a začína stúpanie na Drapáč. Pretekári sa usporadúvajú do hadíka a akékoľvek predbiehanie vyžaduje množstvo síl. Začína výraznejšie popŕchať.
Konečne vybiehame na lúky nad Drapáčom a klesanie sa zmierňuje. Znovu sa dá aj bežať. Je tu aj občerstvovačka, dávam si na nej glg vody. Vyššie to už poznám, a tak si viem rozvrhnúť sily. Na posledných stúpaniach ešte obieham pár ľudí a zrazu sú okolo mňa akési farebné pásky, odkláňajúce trasu doľava. Nechápavo na to pozerám, veď vrchol je predsa napravo. Až keď jeden z organizátorov vraví, aby som si dal dole čip, pochopím, že už som v cieli. Rýchlo pozerám na hodiny a s úsmevom zisťujem, že som splnil svoj odhadnutý limit – Choč som pokoril za necelú hodinu. Neskôr sa z výsledkov dozvedám presný čas – 59:45, 26. miesto v kategórii, 39. celkovo.
Obliekam fúkerku a prehodím pár slov s Martinom Kovaľom. Potom vyrážam späť na trať pofotiť ďalších dobiehajúcich – požičaným spratným, ale kvalitným kompaktom. Robo dobieha s časom 1:08:51, chvíľu po ňom aj Katka (alebo Karatína, ako ju prekrstili vo výsledkoch :D) s časom 1:14:03, v tesnom závese za ňou ešte kamarát Stando. Hore sa dávame do reči s ďalšími kamarátmi a známymi, najmä z Turca, a kocháme sa výhľadmi. Respektíve pohľadmi do bielej hmly, ale keď ste vedeli, ktorým smerom sa pozerať, Roháče, Nízke Tatry či Malá Fatra sa dali domyslieť. :D
Nasleduje povinné hromadné fotenie sa na vrchole a pomaly sa zberáme dole. Organizátori to vymysleli bravúrne a pre zostup bola vyčlenená iná trasa ako na výbeh – takže sme si vzájomne nezavadzali. Fotíme sa aj nižšie pri “päťhviezdičkovom hoteli” Choč – rozumej drevenú chajdu s deravou strechou. S nostalgiou spomíname, že toto je to miesto, kde sme raz v zime s partiou mali prespať … Namiesto toho sme v neprešľapanom polmetrovom snehu poblúdili a nakoniec to “polomŕtvi” zapichli so spacákmi do záhrabu kdesi v priekope. :D
Od hotela zbiehame na Drapáč a ďalej dolu, až do dediny. Tu sa ukazuje, že zaparkovanie pri cintoríne bolo veľmi taktické – topánky máme komplet od blata a na cintoríne majú voľne pohodený kohútik s vodou. Splachujeme teda blato a prezliekame sa v aute.
Nakoniec ideme na vyhodnotenie, ani nie tak dať sa vyhodnotiť – kedže vieme, že na tomto preteku sme popredné miesta neobsadili – ako skôr skúsiť šťastie v bohatej tombole. Ja s Katkou sme mali 6 lístkov a Robo ďalších 6. Šťastena nám tentoraz nepriala a odchádzame s prázdnymi rukami. S ukončením akcie začína poriadne liať, a tak sa ani nestíhame v rýchlosti rozlúčiť s kamarátmi a známymi, lebo sme sa všetci rozutekali ako zmoknuté kurky do áut. Nasadáme a spokojní frčíme domov.
Tohtoročný beh do Choča bol výborne zorganizovaný, všetka česť organizátorom. Aj napriek vysokému počtu štartujúcich nevznikali nikde rady, registrácia odsýpala. Odchyt súťažiacich v cieli a tiež rozdielne trasy výstupu a zostupu zabezpečili, že nedochádzalo k vzájomnému prekážaniu. Vyhodnotenie výsledkov bolo rýchle a presné. Parkovanie bolo zabezpečené a usmerňované, samozrejme treba prihliadnuť na veľkosť samotnej dediny. Jediné, k čomu sa neviem vyjadriť, je čakanie na guláš – ale ľudia vyzerali spokojne. :D Budúci rok sa veľmi radi zúčastníme opäť. :)
Petrík