Beh cez Vápeč je horský polmaratón čo sa neodmieta

Beh cez Vápeč 2015

Beh cez Vápeč  2015 visel už dlhšie vo vzduchu ako udalosť na ktorú by sme mali ísť. Značný podiel malo na to aj to, že to organizoval náš bežecký kamarát Peťo Habánek. Slovensko sa nezmení dokiaľ mladí nebudú podporovať činnosť mladých a tak hor sa na pretek, okrem toho, že Peťo je týpek.

Turčianska zostava na beh cez Vápeč 2015

Na našej FB skupine “Výšlapy nie len v Turčianskej kotline” sme si dali echo s kamarátmi bežcami a ideme do toho. Odvoz bude na zelenom šípe, taže misia je zaručená.  Z Martina odchádzame v zostave Bobča, Zymberič, Luky Šichta a ja (tyger).  Ráno skoré vstávačky, ja konkrétne o 05:00 aby som bol ešte s Bakom vonku. Pobalení sme na dva dni, lebo pán Peter Habánek, vábil aj na áfterpárty.

Cesta je z Martina do Ilavy mimo diaľnice 80km, po dilanici je to 52 km cca. Takže beh cez Vápeč je relatívne dostupná akcia pre nás turčanov.

Cesta je svižná a svieža, môže za to aj môj špeciálny paru odsávací systéme na zelenom šípe, ktorý zabezpečí to, že po čase nič nevidno keď je vonku kosa a vnútri sa nadýcha. Zymberyč to vyrieši natiahnutím kukli na šišku. Po chvíli prebehne v aute hlasovanie, že radšej smrť a teplo ako zima a úspešný dojazd. Na chvíľu privolím, ale ako náhle sa blížila smrť zase som otvoril okno radšej :D. Takto úspešne dôjdeme do Ilavy nájdem školu kde je base Camp a ideme sa zložiť. Zvítame sa do toho s Peťom pánom organizátorom a dostaneme ľahké inštrukcie. Do toho tu stretávame Tomáša Belianského známu to hviezdu z Magurského projektu, kde valil 12x a spravil to asi o 3 hod lepšie ako ja v zime. V šatni stretneme aj Peťa Knížata, ktorý pendluje hodne po týchto bežeckých podujatiach aj s Janurkami, ktoré sa po chvíli zjavia v zastúpení Petríka.

Katka bola vyložená pod Vapčom, aby fotila akciu z blízkosti vrcholu. Stretávame tu aj Matúsa Vnenčáka organizátora Tatranskej šelmy Ultra a Vertical aj s priateľkou Veronikou a jeho bráchom Maťom. To sa ešte nepoznáme, lebo čo ? Lebo nebola áfterka predsa :D.

Organizačné pokyny a štar behu cez Vápeč

Po tom ako sme všetci už prezlečení a zložení, Peťo nás zvolá vonku pred telocvičňou, vysvetlí čo a ako. Takže trasa ma 22 km a +1000 výškových metrov, a profilom trate je to horský trailový polmaratón s prvkami skyrunningu :). Občerstvovačka je asi na 8 kilometri pod Vapčom, čiže sosnete matroš do tela pred výbehom a po zbehu z kopca. Potom Peťo dodáva, že je to fakt dobre značené, a že je potenciál zablúdiť na dvoch flekoch, ale to skôr pre diviakov. To ešte nevedel, že ja mu tromfnem tie dva fleky a doplním o tretie zablúdenie. Hore pod Vapčom bude čakať jeho séégra, aby nám škrtla štartovné čísla na trikách. Takto je všetko jasné a pretek sa môže začať.

V predu stojíme už svorne naukladaní a ja sa snažím pozorne odfotiť aspoň štart preteku, keďže potom bude asi ťažké spraviť normálne fotky počas behu. Je odštartované a prví zurvalci letia dopredu, tak to má byť. Ja si v pohodičke cupitám za davom, dnes som si zvolil barefootky ako obuv, aby som mohol pri tejto príležitosti pokračovať v testovaní v inom pohorí, a to v strážovských vrchoch.

Prvotná pasáž a to ozaj krátka je po asfalte, cca 1-2 km. Tu bežím veďla Bobči a nejaký čas aj za Maťom Vnenčákom.

Ten mi v určitom momente vyslovene zmizne a nerozumiem tomu. Neskôr sa pýtam kde zmizol a povedal, že bol pozornejšie preriešiť trávenie v prírode :).

Nastupuje ľahučká lúka za Ilavou, po poľnej ceste za zahrievame prvým stúpaním. Má to dobrý nábeh, najprv sa zahrejeme a potom príde pán kopec Vápeč.

Grafický profil trate hovorí, sám za seba že to bude pán. Žiadne zbytočné reči, ale pekne na krátkom úseku nasekané výškové metre tak ako to máme v Malej Fatre radi :). Cez lúky prebehneme poza chatovú oblasť, bežíme ďalej ešte krajšími lúkami na to, aby sme o chvíľu vbehli do lesu.

Pomedzi to, bežím chvíľ so Zymberyčom, mr. Knížaťom až sa prefiltrujem k samotnému pánovi Belianskému.

Pár krát ho cápam po chrbte nech sa vystrie počas behu, kecáme zľahka a srandujeme, na to aký je starý :D má ozaj svižné tempo a teším sa, že ozaj beháva v tej Prahe. Neskôr zisťujeme, z rozprávania Maťa Vnenčáka, že Praha je ešte dosť luxus oproti “Stoke” nemenovanému slovenskému mestu :D.

Pokračujeme v preteku, počas behu teda hovorím Tomášovi, že nech sa nielenže vystrie ale nech začne bežať aj cez prednú časť chodidla a nie päty, lebo to oznámim jeho salomon sponzorovi :D.
Vidíte, že dokiaľ sa nerejsuje ozaj o pozície dá sa zažiť celkom dobrá sranda na trati. Trať je k tomu ozaj famózne vyznačená faborkami, snáď každých 30-50 m, klobúk dole pred našimi ilavskými outdoorovými bratmi ako to dobre zaznačili.

Medzi tým sa stále striedame s chalaniskom, ktorý beží v Mizuno Hayate teniskách, ach tá profesná deformácia. Furt mi behá po hlave, že si ich po preteku odfotím a spýtam sa ho koľko má v nich nabehané :D. Dotyčný pán bežec má pekné tempo a určite nebehá prvých 5 rokov :).

Pod kopcom Vápeč je vždy veselšie

Dobiehame ku občerstovačke. Zase musí prísť len veľká pochvala na organizačný tím. Ľudia na občerstvovačke sú milí, pohotoví a veľmi ústretovi. K dispozícií je vodička, količka (pravá :) ), iontašek a aj niečo na zahryznutie (bananys) s Magnézium tabletami :).

Takto sa ešte chvíľu smejeme s Tomášom na občerstovačke, kde začína ožívať jeho rejsový duch a už chce ísť ďalej. Ok teda. Šichtis a Janurič už rejsujú kdesi hore, predpokladám, že medzi sebou :). Obiehame malebné jazierko, sa cítim ako v pánovi prsteňov, hlavne sa do neho nevytrepať počas prebiehania po hrádzičke.

Stúpanie zase zľahka graduje, bóože ako to mám rád :). VivoBarefoot mauzy na nohách mi dali trošku do lýtok znať, že som teraz behával v iných testovačkách s tlmením.  No a už sa konečne beží v lesíku horský beh. Mám dojem miestami, akoby sme cupitali na nejaký hrad. Na Tomáša zase v predu vykrikujem, nech láskavo beží do kopca, lebo to je beh do vrchu cez Vápeč a nie chôdza do vrchu :) . Mám dojem, že sa z bežcov vytratila tá dravosť behu do kopca, kvôli rýchlosti. V skutočnosti to je ozaj väčšinou tak, že chôdzou dokážete ísť rýchlejšie v strminách aku “cupitom”, ale takto nikdy nespoznáte laktátové kráľovstvo a ani skutočného ducha Vapču  ;). Toho som spoznal dôverne, keď mi rozdávala laktátové bozky na lýtka, ešte teraz ich mám vybozkávané, za čo ho uznávam.

V 3/4 výbehu na Vápeč nás už obiehajú prvý diviaci. Takže na čele je Matúš Vnenčák, má odfotený iba chrbát, to má za to, že beží potichu dole a je rýchly, dupot som počul len chvíľu predo mnou s má aj zato, že môj telefón nebol rýchlejší .). Aj to počas toho ako som si ulietal na laktáte :) Druhý a ďalších som už nepoznal :). V tomto momente som vedel, že mne beh končí keďže mojou prioritou bolo zdokumentovať beh z jeho diania, a testovať barefootky, až potom osobné ambície. Do toho ako fotím a zase cupitám, volá na mňa nejaká lesná bytosť z poza stromu nech bežím a sa neflákam. A to nehynúca legenda z Vetroplachu pán Pouš, dokumentuje…je ho možno na tejto bežeckej akcii som sledoval veľmi pozorne na FB :)

O chvíľu ma obieha Luky Šichta s Peťom Janurom a som rád, že sú fresh a prezentujú náš kraj. Medzi tým ma už obieha celý náš batalion z Turca, keďže už veľa postávam a snažím sa robiť nedémonické fotky (rozmazané)

Ostatní bežci ktorých som nepoznal majú foto v tejto sekcii, snáď aspoň časovo cca presne, teda trefne voči príbehu :)

Vybiehame hore pod Vápeč, kde už je Janurka so svojími severskými trhačmi z Mrázika. Kričí, že čeking je u nich, ale aj tak chcem ísť hore na kopec, veď to by bol hriech neísť už keď sme tu, hlavne je to asi 20m od stanovišťa. Prehodíme pár slóv, pofotím ich, sosnem vodu, a valím dole.

Stretávam aj Bobču, ktorá nie je vôbec fresh, a vypočujem si pár fráz na aktuálny stav a daný pretek :D…, tak sa ešte zľahka otočím a idem pár metrov s ňou hore, aby som ju aspoň trošku povzbudil. Potom jej zaprajem všetko dobré a valím dole.

 

 

Laktátová slasť na Vapči

Bežím dole kopcom a mmm to sú pecky do lýtok, to je klasika, že ma bolí to čo nemám :D. Valím si to dole ako drak, ale opätovne sa zdržiavam fotením, darmo je to priorita a musím byť na seba prísny :), ale dobrý agresívny downhillik to ja môžem.

Barefootky, zase raz darmo držia perfish, akurát je už dosť náročné to všetko držať na prednej časti chodidla.  Prvý raz odbočím zle z trasy a vybieham z iného chodníčku pred občerstovačku ako som bežal hore.  Tam sa zase trošku nasosám a valím ďalej. Tu to netrvá ozaj dlho a možno aj do 4min behu blúdim znovu a to som práve fotil Dorotku, keď vidím, že ona vidí :D  ako sme zišli z trasy. Kukám na horizont a trasa je úplne napravo od nás a delí nás od nej lúka. Mmm a to sme si ešte fajne zbehli strmáčikom dole. Tak sa vraciame znovu hore, čo samozrejme oceňujem. Vraciame sa znovu na trasu a decká valia ďalej, ja musím trošku spomaliť, aby som trošku tie lýtka rozhýbal a laktát rozbil. Tak ako si cupitám krajom a fotím si ho, zistím že znovu nie som na trase :D :D . To vám prisahám, že je ozaj značená perfektne, ale darmo keď ste zasnívaný a hotový zo Strážovských vrchov. Vraciam sa naspäť a nalaďujem sa na stále tempo, aby som ním mohol dobehnúť až na koniec trate a mať z toho stále radosť. Keďže tu nie je nik s kým by som si mohol ulietať. Ponáram sa do veľmi pokojného štádia mysle vnímam bolesť lýtok, jesenný les, jednotný rytmus behu a dopadu na chodidlo. Príde mi to také harmonické všetko, že zrazu mám pocit ako vedľa mňa pláva veľryba.

Pecka a to ani hudbu práve nepočúvam :D . Toto je to čisté štádium behu, poznal som to keď som za mladších čias holdoval plávaniu na jazerách a po ňom nočnému behu za svitu mesiaca. Nič neexistuje, len pohyb, pocit a ticho.

Preber sa beh cez Vápeč pokračuje

Po dobrých stavíkoch, sa mení terén, stretávam ďalšieho osamelého bežca, ktorý mi hovorí že mu vytvrdli svaly a tak sa to snaži rozhýbať, tak sa usmeje na seba poprajeme si veľa zdaru a cupitám si kúsok pred ním ďalej. Pribieham na lúku nad Ilavou, tu stretávam ďalšieho bežca, ktorý beží po tej tvrdšej variante cesty, sa mi zdá že je lemovaná asfaltom. Použijem však starý fatranský trik a bežím po tráve, za to mi lýtka hneď zaspievajú ódy vďaky :). Dobieham bežca, povzbudím ho, on ma na oplátku zdrbe, že kde som sa flákal, asi vypozoroval moje exploračné zámery a bežíme ďalej. No ozaj najhoršia časť celého preteku bol ten posledný kilometer asfaltky, také monológy leteli hlavou, že až. Našťastie však skúsenosťami viem, že to je ilúzia a neprikladám tomu žiadnu váhu. Dobieham do cieľa, všetci sú už fresh a buď jedia prípadne pijú :)

….celý náš batalión je tu. Je tu aj Bobča a sa jej pýtam, že prečo sa nechala doviesť autom :)…a ona na mňa, že “akým autom”, a ja veď si šla hore, nešlo ti to dobre, som myslel že si vzdala, veď si ma neobiehala. Bobča vraví “žiadne také, som ťa predbehla” . Aháá vravím, tak to muselo byť počas mojich kartograficko epických záujmov v okolí Vapču a Strážovských vrchov :). 

Vyhlásenie výsledkov a áfterpárty

Peťo vďačne a šťastne vyhlási výsledky pretekov.

U mužov to je :
1. Matúš Vnenčák 01:42:29
2. Michal Stehlík 01:46:11
3. Kamil Vyhnička 01:46:39

U žien to je :
1. Nikola Čorbová 01:51:42
2. Iveta Hulvátová 01:59:42
3. Katarína Drahovská 02:02:57

Keďže občerstvenie po preteku bolo kvalitné, pivká, nealko pivká, minerálka a kapustnica, ktorá sa niesla trochu v duchu anti- vegateriánskej kampane :)). Najprv  teda “vyžeriem” Janurkovcom hrozno, a potom po ráznom napomenutí z Bobčinej strany s tým prestanem.

Peťo nám odporúči ísť na pizzu do Bowlingu. Je tam otvorené v sobotu od 10:00 a vyzerá to veľmi pekne. Tak tam teda, nakukneme spýtame sa či už varia že ok, tak si zoberieme jedálne lístky a spravíme nealko objednávku. Po chvíli príde slečna, že pizza sa teraz nerobí, a bez mäsa majú dva druhy šalátov. Nuž šalát ako jedlo po preteku nič moc, ale aspoň že tak. To sme ešte nevedeli, že si trošku počkáme, ale potom prišla slečna a dala nám dva chutné šaláty na zjedenie. Pokecáme ešte so Zymberičom, Tomášom a Šichtičom o tom ako idú zajtra do Západných tatier, a už aj pálime na áfterku každý po svojom :)

S Bobčou nasadáme do šípu a hľadáme zasnúbenú oblasť Habánekovskej áfterparty.  Podľa opisu to dobre trafíme a počkáme kým prídu ostatní, ktorí ešte balili veci po preteku. Takto sme v zostave. Vnenčákovci, Veronika (budúca Vnenčáková :) ) Bobča, tyger, Doktor Mengele a Pani Mengeleová Barča. Príde aj Milan no a neskôr sa dostaví ďalšia outdoor komunita, niektorí sú už aj tehotní, ale všetci dobre naladený. O hudbu sa nám stará MengeleBlueTooth Subwater systém, čo je reprák v rúre od piecky do komína. Násladne sú basy vytunené umelým kýbľom zo zadnej strany. Kedže sú toto prvé narodeniny Behu cez Vápeč 2015  tak tečie súdek dobrého Pivka. Áfterka dopadne na výbornu s nezverejniteľným výsledkom, len dodám, že v rámci obdobia ruje bolo v noci počuť metalové ručanie :).

Ďakujeme Peťovi za parádny pretek, a všetkým zúčastnením za perfektnú atmošku…aj na áfterke :). Nech žije beh cez Vápeč a Strážovské vrchy.

Samozrejme, že naši testeri boli túna tutovka a tiež napísali z ľahka psychadelický článok na svojom webe: janurky.sk, konkrétne na linku: beh cez Vápeč